Áno. Je tu. Praktickí včelári ho poznajú pod prozaickým názvom „mor včelieho plodu“.
Vďaka dôkladnej práce asistentov veterinárneho lekára ako aj zodpovednej súčinnosti našich členov sme tohto nezvaného hosťa našli aj pri našich včelách. Jeho relatívne častý výskyt je spôsobený nedostatočnou prácou asistentov i samotných včelárov pri prevencii včelích chorôb v minulom období.
Mor vypukne hlavne pri slabších včelstvách a nedostatočnej hygiene. Včely sa snažia nakazené larvy odstrániť a tým spóry moru rozširujú na sebe do okolia. Zalietavanie včiel z pozitívneho úľa do ostatných úľov je okolo 30%. Ak sú ostatné úle slabšie, možnosť ich nákazy morom je o to väčšia. Akčný rádius včely je okolo dvoch kilometrov. Možnosti prenosu nákazy z ohniska moru do širokého okolia sú viac ako pravdepodobné.
Mor včelieho plodu je infekčné ochorenie plodu vyvolané baktériou – Paenibacillus larvae, ktoré podlieha povinnému hláseniu O.I.E. a podľa zákona č.39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti patrí k chorobám, ktoré podliehajú hláseniu, prevencii a kontrole pri obchodoch. Nákaza má chronický priebeh. Prvé klinické príznaky, okrem medzerovitosti, sa vo včelstvách môžu prejaviť za niekoľko mesiacov až 1 rok po infekcii. Klinické príznaky sa prejavia až u zaviečkovaného plodu. Plást býva nepravidelne zakladaný (medzerovitý plod), viečka postihnutých buniek sú stmavnuté, prepadnuté a občas prederavené. Napadnuté larvy menia farbu z perleťovo bielej na šedo-žltú až tmavohnedú a rozpadajú sa na lepkavú, hlienovitú hmotu, ktorá sa dá z bunky vytiahnuť ako vlákno dlhé niekoľko centimetrov. Pri vyťahovaní uhynutej larvy sa tvoria nitky. Konečným štádiom rozkladu larvy je príškvar, ktorý pevne lipne na spodnej stene bunky.
Mor sa eliminuje spálením pozitívnych včelstiev.
V súčasnosti evidujeme 9 ohnísk nákazy.
